utorok 30. septembra 2014

In progress

Šiť sa dá rôznym spôsobom, podľa premysleného plánu, pri spoločných projektoch alebo len tak pokusne a náhodne. Táto rozšitá kombinácia zrubov a husí má zatiaľ otvorený koniec. Pôvodne mala byť pokrývkou na sedačku, ale život veci mení a so sedačkou sme sa pred pár dňami rozlúčili. Všetko teda závisí od rozhodnutia - pokrývka, deka, obrús... Ako ďalej?




Menšia vychádzková taška so zipsom - už má svojho adresáta, je stále "blue", ale už to nie je len smutná modrá farba, ale s kúskom lúky modrých kvetov. Dúfam, že sa ti bude hodiť, M. Do tej ďalšej tašky pridám znova o kúsok viac kvetov.






piatok 26. septembra 2014

Zmena


Toto leto sme okrem iných pekných i nepríjemných vecí zažili dve vytopenia. Dážď najskôr pretiekol do detskej izby a o mesiac neskôr sa v omnoho väčšej dávke vylial do obývačky. Je dôležité nepremýšľať nad tým, či sa to muselo stať a prečo sa to stalo a prečo nás potom v septembri čakalo množstvo úprav v byte a prečo sme namiesto toho nemohli robiť niečo iné, napríklad menej zaprášené. Niekoľko dní sme si skúsili život a la obývačka v kuchyni, klavír na chodbe, tri stolíky v detskej izbe, stovky zostupov s odpadom cez tri poschodia bez výťahu.

Už pár dní je tu veľmi pekne, vôňa novej podlahy, biele steny, poriadok, napriek tomu bolo treba ešte trochu času na rekonvalescenciu, aby došlo aj na šijací stroj. Ešte predtým by som však rada spomenula týchto pár dekoračných a recy-písacích pomôcok, ktoré som našla tento týždeň v Lidli. Pestré vzory, príjemný materiál, predpokladám, že nie som jediná, koho tieto drobnosti oslovili.











Z takýchto vzorov by sa dalo aj všeličo ušiť. Papierový kreatívny balíček som doplnila ešte niekoľkými jednoduchými perami a sadou farebných papierov - priestor bude mať celá rodina.



utorok 2. septembra 2014

Blue


V knihe Medzi stromami, ktorú som nedávno čítala, ma zaujala nenápadná poviedka, v ktorej starý otec s vnukom chodili po lúke. Všímali si rastliny, prírodu, až tak nehovorili, ale pritom povedali veľa. Poviedka mala názov Herbár a už som ju na tomto mieste spomínala.
Toto rozprávanie ma oslovilo a v tom čase som netušila, čo všetko pre mňa bude znamenať. Bolo to ťažké a smutné leto...

Ani neviem, ako sa stalo, že v mojom alternatívnom svete som sa stretla s odtieňmi modrej farby. S modrou látkou takmer vôbec nepracujem, uprednostňujem iné farby a odtiene, ktoré mám radšej - napríklad zelenú, hnedú, oranžovú... Lenže teraz to bola farba, ktorú som si nevybrala ani náhodne, ani nie celkom vedome. Toto je môj modrý herbár - na chvíle, ktoré sú blue.



A nemôžem nepoďakovať Ivetke. Nie je to len herbár, tak trochu je to aj vysvedčenie.