Medzi jeseňou a zimou II

Hnedá a sivo-biela kombinácia sa k sebe veľmi nehodia, ale vyjadrujú prechodný čas medzi ročnými obdobiami, medzi prechádzkou po lese a vŕzganím snehu pod nohami. Mám teda rozpracované stále dva druhy šitia.

Tieto látky ma nedávno veľmi oslovili, pretože sa hodia na predvianočné aj povianočné dni, sú spojené s celou zimou, sú chladné, ale zároveň pôsobia jasno a akoby pokojne. Rada sa na ne pozerám. Okrem obrusu z minulého šitia sú už nastrihané a pripravené na sobotné patchworkové spoločné šitie zvončekov a vianočných ozdôb.

Tieto pokrývky už majú definitívne rozhodnutú svoju kombináciu hnedých štvorcov - najväčšia časť je už napevno zošitá. Napriek tomu, že je to viac mechanická práca, celé to na mňa pôsobí útulne a príjemne a dúfam, že to tak bude vnímať aj naša kamarátka Katka. Rada si k nej prídem posedieť na kávu alebo caro, ktoré sa mi s týmito odtieňmi spájajú a ktoré mi pri tomto šití aj veľmi chutili.

Kto sa pozrie podrobnejšie na poslednú fotografiu, zistí, čo som robila včera večer. Párala. Ale to k tomu všetkému občas patrí.

O chvíľu už asi bude snežiť

To je výzva, ktorú si opakujeme počas posledných dní, a tým si aj privolávame tú pokojnú a príjemnú časť vianočného obdobia. Je čas začať myslieť na rukavice, sánky, darčeky, vianočné trhy a podobne.
Počas sobotného šitia sme pod vedením Ivetky šili hviezdy a k tomu nám ešte pridala návod na vianočnú štólu. Tentoraz sme spájali rôzne látky a vzory - pre každú z nás vznikla jedinečná kombinácia. Navyše, aj u mňa sa nakoniec stretli dve kontrastné variácie, jedna výrazná, ktorá by sa hodila k večernej vianočnej atmosfére (sviečka, punč, perníkové korenie), druhá jemnejšia, ku ktorej by sa hodil ten sneh, na ktorý čakáme. Už asi aj viem, na aké stolíky a komu by sa hodili.

Znížená kvalita fotografií je spôsobená odchodom nášho fotoaparátu - dočasne (hm, ktovie na ako dlho) a nie celkom najlepšie ho bude zastupovať mobil.

Dnes som dokončila strihanie štyroch druhov hnedých štvorcov, z ktorých postupne vzniknú tri pokrývky. Základnú kombináciu už mám rozhodnutú, ale vždy je ešte možnosť väčšie diely trochu premiešať a popresúvať - uvidím.

Knihy, ktoré sú krásne...

... už nemôžeme len tak odložiť, stále nás lákajú, vraciame sa k nim, pozeráme sa na ne, pamätáme si ich. V piatok popoludní sme mali šťastie. Návšteva knižnice a nášho obľúbeného detského oddelenia - s obľúbenými knihovníčkami, množstvom zákutí, kníh, časopisov aj hier - nám dopriala výborný úlovok. Najskôr to bola kniha, ktorá sa len celkom nedávno dostala do tunajších katalógov a zároveň si ju z vystavenej poličky nestihol pred nami nikto vypožičať: Žirafia mama a iné príšery, ktorej autorkou je Alexandra Salmela a rovnako aj ilustrátorka Martina Matlovičová.

Bol to rýchly pohyb do poličky, chmat ruky a poloinštinktívne zovretie knihy - a je naša. V košíku sa nám pomaly zbierali ďalšie knižné príbehy, sú to skôr očakávané výbery, detské knihy o varení, príbehy o Vianociach, aby sme sa mali na čo tešiť, večerníčkovské variácie... V poslednej uličke prvej miestnosti sa nachádza naše obvyklé stanovisko. Celkom dole a na dosah detských rúk je tu množstvo menších kníh, leporelá, už pokazené zvukové knihy, rôzne zaujímavosti, niekedy už len ich časti, ale vždy sa niečo nájde. V jednom rohu je miesto, na ktorom sú vždy odložené tenké štvorcové knižky obalené v tenkej fólii s biblickými príbehmi a krásnymi ilustráciami. Nikdy ich nevynecháme, vždy prelistujeme, sadneme si k nim, poposúvame si ich medzi sebou. Kresby holandského maliara Kess de Korta majú pokojnú atmosféru, oslovujú a samy rozprávajú príbeh.
Tieto vydania boli preložené do mnohých jazykov a keďže sa na umelcovu stránku (http://www.keesdekort.eu/Z_Engels/Anderetalen_en.htm) nedostalo naše vydanie z 90. rokov, bola by škoda, ak by sa naň zabudlo.

Veľmi rýchlo

Posledné dni - opäť veľa aktivít a v tomto duchu to pôjde asi až do konca roka, veľmi rýchlo. Návšteva u rodičov, tanečné divadlo, stretnutie s priateľmi po veľmi dlhom čase a cítili sme sa rovnako veselo ako predtým. To asi ani nebude pätnásť rokov. Opäť trochu tvorenia s deťmi a opäť zbieranie aspoň minútok pre vlastný oddych. Tých minútok nebolo veľa a aj výsledok je miniatúrny.
Pôvodne som sľúbila spraviť kľúčenku, do ktorej sa zmestí len pár kľúčov a nebude veľká. Na prvý pokus som však asi veľkosť celkom neodhadla. Aj štýl je asi viac hravý, než by sa hodilo adresátovi, ale veď si to môžem kedykoľvek zopakovať v inom garde.

Dnes sa u nás doma rozmotávali bavlnky a tvorilo sa s papierom a kávou. Na povzbudenie.

Čaká nás náročný týždeň, tak dúfam v jeho skorý a spokojný koniec, nech je už sobota, veď bude spoločné patchworkové šitie.

Sovy

K tejto krátkej poznámke ma podnietila jedna drobnosť, ktorú nám poslala kolegyňa zo Segedínu, ktorá bola u nás nedávno na pracovnej návšteve. Je to malý malý zelený drôtik, pôvodne asi zatočený ako spinka, ale teraz je z neho sova.

V poslednom čase sú sovy, sovie vzory na látkach, brošne, talizmany, kresby veľmi populárne a inšpiratívne. Niekedy sú to viac hravé a detské motívy, niekedy zase viac odkazujú na symboliku, ktorá sa spája s múdrosťou, ale aj nocou. Každý má svoj dôvod, prečo sa mu sovy páčia, prípadne ich zbiera alebo používa pri tvorbe. Aj mne sa sovy páčia a mám na nich rada aj to, keď dokážu prekvapiť, keď vyjadrujú prirodzenú rozvážnosť, aj trochu tajomstva, keď sa ukazujú a zároveň skrývajú. Páči sa mi, keď sú sovy okolo nás, ale páči sa mi, aj keď ich nie vždy alebo hneď uvidíme.
 

Naša domáca zbierka sov je už celkom veľká, aj keď hľadáme a nachádzame skôr sovy, ktoré sú malé. Toto sú napríklad sovy so spomienkami na cestu bicyklom z Passau do Bratislavy, na Prahu a Tunisko...

... a so spomienkami na Paríž.

Niekedy sa veci zvláštne prepoja bez toho, aby sme do nich zasiahli. Doobeda mi chodili po rozume sovy a poobede mi prišiel balík. V balíku boli objednané pomôcky z Modern Patchwork, dva druhy látok s drobným zvieracím vzorom - a navyše jedno sovie prekvapenie z obchodu.

Ďakujem!

V orechovej škrupinke

Posledné tri dni sme prežili viac doma než vonku, ale nezaháľali sme. Najskôr vzniklo niekoľko škrupinkových variácií - lode, chrobáčiky, plávajúce sviečky. A po večeroch sa došívala pokrývka do jednej detskej izby. Všetci sme si to teda mohli tvorivo užiť.

Ťažko povedať, či a ako tieto dušičkové dni sprostredkovať tak malým deťom, ako máme doma, ale navštívili sme aspoň letmo cintorín. Skôr ma v tejto súvislosti napadá kniha o svätojánskych chrobáčikoch, kde je niekoľko častí venovaných odchodu Svätojankových príbuzných. Priznám sa, že som nie vždy vedela prečítať pasáže rovnako, ako boli zachytené v knihe. Možno aj preto sa táto kniha volá Chrobáčiky pre malé i veľké deti a Ján Karafiát sa chcel prihovoriť deťom, ktoré by knihu mohli čítať viackrát v rôznom veku.

Tieto látky, ktoré sa mi podarilo nájsť a skombinovať, sa mi zdajú byť samy osebe zaujímavé a sú vlastne pôsobivé ešte predtým, než sa z nich niečo vytvorí. Najskôr je to látka s príbehmi z Ikea, ktorú som nedávno spomínala. Je dosť pevná, vzor nie je taký veľký, takže by sa dala dobre kombinovať. Lenže pri strihaní je človeku ľúto, že ukončuje alebo ohraničuje príbeh, ktorý by mohol pokračovať ďalej.

 A k tomu sa pridali tieto farebné kombinácie s jemným vzorom.

Výsledok: