Oceľové nebo

Po dlhšej prestávke som sa vďaka kamarátke opäť vrátila k stroju a látkam. Malý obal na mobil do školskej tašky som šila hneď na viac pokusov - raz bol malý, raz veľký, nakoniec však nevyšiel iba jeden pokus a vlastne vznikol takýto malý set.
Oceľovo modré pozadie látky oživujú celkom vkusné kresby, tak som naozaj rada, že si práve tento vzor vybrala  kamarátkina dcéra - nemusí byť všetko ružové, srdiečkové, marcipánové... Ani sova nemusí byť taká prvoplánovo štýlová, len nenápadne spiaca.

A konečne aj dve staronové dokončené veci, ktoré si museli dosť dlho počkať.

Tak príjemný predvianočný zhon!

Košíky

Pár dní voľnejšieho času mi umožnilo vrátiť sa k začatým projektom, nejaké ďalšie si rozpracovať a doplniť zásobu látok na ďalšie obdobie. Vďaka horúcemu počasiu. Nedá sa totiž nič robiť, len pomaly sa pohybovať, nikam veľmi nechodiť... a chladiť rybičkám vodu v akváriu.

Prvé košíky sú pripravené a ďalší materiál čaká na dokončenie väčšieho košíka, ktorý som si začala tzv. japonským dnom. Samotné opletanie je veľmi zaujímavé, tvorivé a aspoň na kúsok sa môžem dotknúť remesla, ktoré inak veľmi obdivujem. Stánky s košíkmi a ratanovými výrobkami sú vždy prvé, ku ktorým mierim. Samotná príprava je trochu komplikvanejšia, najmenej sa teším na farbenie a pri príprave papierových prútikov mi ostáva na rukách veľa novinovej farby, čo som nikdy nemala veľmi rada. Ale celkovo ma to všetko veľmi teší.

 

Aj pár sklených nádob sa nám pekne vymaľovalo a pár sa naplnilo skalnými ružami.

V projekte mesačného šitia som si vybrala druhú alternatívu augusta, ktorá ma nejako na prvý pohľad viac oslovila. Zatiaľ mám iba sedem štvorcov - tento štvorcový rok u mňa určite nebude mať dvanásť mesiačikov.

Najmenej vhodné je v horúčave sa venovať teplej deke. Napriek tomu ma jej dokončenie asi najviac potešilo. Detská deka sa bude hodiť na chladnejšie obdobie, ale svetlo zelené jabĺčkové farby s jemnou minkou sú osviežujúce aj teraz.

A mám veľmi pekné nové látky - to niekedy nabudúce.

Pletenie s papierom

 
Pred pár dňami som skúsila nový materiál. Ani neviem, ako sa to stalo. Chodili sme s Agátkou po knižnici a ako vždy som v rámci detského oddelenia zašla aj k záľubám a rôznym encyklopédiám. A naša knižnica knihy nesklame. Okrem troch knižiek a akváriu - to je tiež novinka nášho leta - som si všimla knihu o pletení košíkov. Vždy ma to lákalo, ale keďže dostať sa k prútiu je mimo mojich možností, nevyhľadávala som ani nijaký kurz. Ale spojiť pletenie s papierom je už omnoho dostupnejšie.

Nič nie je také jednoduché, ako sa to na začiatku môže zdať. A tak k papieru pribudli lepidlá, farby, servítky a štetce. Na druhej strane nič nie je neprekonateľne ťažké - ale chce to dávku spokojnosti aj s vlastnou nedokonalosťou.
Asi zo mňa nebude výkonný košikár, ale za pokus to stálo. Prvé pletenia sú za mnou a teším sa na ďalšie.

A toto je už osnova prvého košíka...  

 

Jún

Každý v týchto dňoch vymieňa svoj šatník (aj látky na šitie) do prudko slnečnej atmosféry. Ovocné nápoje, zeleninové šaláty, bublaniny a slovo "kúpalisko", ktoré sa začína opakovať ako neúnavná požiadavka. Dokonca už začínam rozmýšľať nad letnou literatúrou. Už je to naozaj tu.

S týmto vzorom som si ušila veľkú tašku na pravítko a podložku, potom ešte jednu menšiu tašku a postupne k nej pribúdajú ďalšie variácie. Takéto pásy sa dajú vyskladať pozdĺžne aj na výšku a vtedy skôr pripomínajú knihy v knižnici uložené na poličke (teda bez spodnej bielej časti).

V máji, keď som začala písať tento krátky blog - áno, tak veľmi nestíham - je u nás vždy dosť príležitostí na oslavy. Navyše po dobre vykonanej práci si každý zaslúži odmenu. Po úspešnom šití - príjemné Rulandské šedé s peknou modrou výšivkovou etiketou.

Drobnosti a kapsičky

Trochu retro a mini, niečo malé na prázdninovú atmosféru. Taštičky sa stali celkom obľúbenou súčasťou výletov, prechádzania po meste alebo venčenia. Postupne rozmýšľam nad novými zlepšeniami s pripevnením na opasok a podobne. Každopádne dúfam, že sa budú dobre nosiť aj doterajšie verzie - pre K., D. a E.

Jarná drobnosť k narodeninám...

a táto taška je ešte v príprave

Darček - pre mňa

Deň matiek som si naozaj užila. Na kurze šitia tejto tašky. Niekto by si mohol povedať, čo je to za darček, poslať mamu učiť sa šiť? V dobe citlivej na postavenie ženy, korektnosť a rovnosť to môže znieť pre niekoho zvláštne, ale opak je pravdou. Dva dni som mohla stráviť v príjemnej tvorivej a priateľskej atmosfére, veľa som sa naučila, domov som prichádzala príjemne unavená, zatiaľ čo deti chodili po výletoch. A tak sme sa popoludní všetci stretli s vlastným vnútorným naplnením - verím, že aj manžel, ktorý všetku organizáciu, varenie aj upratovanie zobral na seba.
Ale niečo ešte k taške. Pred strihom zloženým z množstva častí som mala rešpekt (nehovoriac o tom, že som vôbec prvýkrát šila so strihom). Dva zipsy, vrecká, úchyty na uši tašky - nové výzvy. Aj k samotnej taške som si musela nájsť cestu - nosím totiž stále ruksaky, kde sa veľa vecí zmestí a človeku ostanú dve voľné ruky pre štyri detské ruky a množstvo požiadaviek. Ale čas už asi dozrel aj pre mňa a hneď v nedeľu som si spravila prechádzkovú premiéru. Taška mi sadla presne na rameno.

Takto som si teda "ušila" deň matiek.

In progress

Šiť sa dá rôznym spôsobom, podľa premysleného plánu, pri spoločných projektoch alebo len tak pokusne a náhodne. Táto rozšitá kombinácia zrubov a husí má zatiaľ otvorený koniec. Pôvodne mala byť pokrývkou na sedačku, ale život veci mení a so sedačkou sme sa pred pár dňami rozlúčili. Všetko teda závisí od rozhodnutia - pokrývka, deka, obrús... Ako ďalej?

Menšia vychádzková taška so zipsom - už má svojho adresáta, je stále "blue", ale už to nie je len smutná modrá farba, ale s kúskom lúky modrých kvetov. Dúfam, že sa ti bude hodiť, M. Do tej ďalšej tašky pridám znova o kúsok viac kvetov.

Tri vrecúška v kuchyni

Keď som si pred časom kúpila látku s viacerými štvorcami a vzormi, ktorá na prvý pohľad vyzerala trochu retro, spojila som si ju hneď od začiatku s atmosférou kuchyne, tradičných nádob a pomôcok, kredenca so zásuvkami, kde by mohli byť aj takéto vrecúška - prípadne na stole obrús, ktorý však ešte nie je spravený. Aj keď si to vyžaduje dávku predstavivosti, toto je kúsok kopaníc na našom sídlisku.
Vrecúška sú podšité, takže zvládnu aj bylinky, drobné kúsky, ale mohli by schovať aj rôzne nepekné alebo umelé obaly, ktoré zbytočne rušia pokoj varenia, stolovania a posedávania v kuchyni.

Na začiatku augusta ma čakal ešte jeden reparát. Pred časom ušitá taška bola veľmi slabá v prešitých častiach, čo spôsobila najmä chybná cievka, ktorú som nič netušiac používala. Stroj krčil a rozťahoval švy, niekedy sa nite zamotávali a každé šitie sprevádzalo bezvýsledné nastavovanie. Nevadí, stroj je už opravený, ja o kúsok skúsenejšia a taška, ktorá je síce omnoho menšia než v pôvodnej verzii, sa už chystá na cestu do Kežmarku.