Deň matiek som si naozaj užila. Na kurze šitia tejto tašky. Niekto by si mohol povedať, čo je to za darček, poslať mamu učiť sa šiť? V dobe citlivej na postavenie ženy, korektnosť a rovnosť to môže znieť pre niekoho zvláštne, ale opak je pravdou. Dva dni som mohla stráviť v príjemnej tvorivej a priateľskej atmosfére, veľa som sa naučila, domov som prichádzala príjemne unavená, zatiaľ čo deti chodili po výletoch. A tak sme sa popoludní všetci stretli s vlastným vnútorným naplnením - verím, že aj manžel, ktorý všetku organizáciu, varenie aj upratovanie zobral na seba.
Ale niečo ešte k taške. Pred strihom zloženým z množstva častí som mala rešpekt (nehovoriac o tom, že som vôbec prvýkrát šila so strihom). Dva zipsy, vrecká, úchyty na uši tašky - nové výzvy. Aj k samotnej taške som si musela nájsť cestu - nosím totiž stále ruksaky, kde sa veľa vecí zmestí a človeku ostanú dve voľné ruky pre štyri detské ruky a množstvo požiadaviek. Ale čas už asi dozrel aj pre mňa a hneď v nedeľu som si spravila prechádzkovú premiéru. Taška mi sadla presne na rameno.
Takto som si teda "ušila" deň matiek.