Všetko má svoj príbeh. Príbeh tejto deky sa začal vlastne pred necelými piatimi rokmi. Nie že by som ju šila päť rokov, ale v tomto čase sa začínalo prvé veľké dobrodružstvo našich prvorodených detí. Ešte sme sa nepoznali, ale obidve sme boli v očakávaní toho, čo príde. V májových a júnových dňoch sa nám teda zmenili životy a všetko ďalšie sme už prežívali nielen so svojimi manželmi, ale aj synmi D. a J. Po prvých mesiacoch sme sa stretli prvýkrát v materskom centre a odvtedy sme sa stretávali pravidelne a ďalšie radosti, krúžky, oslavy aj choroby a problémy, dokonca ďalšie tehotenstvá a návrat do práce sme prežívali spolu.
Toto obdobie je nielen intenzívne na zážitky, ale aj zlomové. Deti zmenia život, poprehadzujú poradie v zozname toho, čo je dôležité a čo má iba dočasnú platnosť, všetko je zrazu tak inak dynamické. A deti umožnia nové stretnutia a vzťahy.
Najskôr sme začali navštevovať hudobnú školu pre najmenšie deti, potom spoločné stretnutia vonku, doma, veľa rozhovorov o tom, ako vyriešiť praktické problémy materstva, ale aj ako si poradiť so životom. V spontánnych rozhodnutiach aj názoroch sme vždy našli spoločné prieniky a dôveru.
Ďakujem, Aďa.
Fyzický príbeh tejto deky sa datuje od začiatku školského polroka, ktorý sa práve končí. Nie že by jej šitie bolo veľmi náročné, naopak, vzor je celkom jednoduchý. Ale chcela som počkať na dobrú látku, chcela som premyslieť nejakú minimalistickú kombináciu, ktorá by sa hodila do príslušného interiéru, a chcela som nájsť o kúsok viac voľného času. Niečo vyšlo viac, niečo menej.
Táto pokrývka má aj jedno prvenstvo - je najväčšou vecou, akú som kedy robila. Je dokonca tak veľká, že keď som ju chcela prešívať, musela som čiastočne vypratať jednu izbu. Nehovoriac o tom, že aj fotenie či žehlenie si vyžadovalo svoju logistiku, ktorá bola náročnejšia než možnosti, ktoré mám. Zaujímavá veľká skúsenosť.
Na záver ešte z atmosféry posledných dní - zážitky, farby, príroda. A vôňa bazy v celom byte.
