Práve čítam knihu Orhana Pamuka Tichý dom. Je to zvláštne, ale na nočnom stolíku vystriedala knihu Petra Krištúfka Dom hluchého.
Dom sa tu stáva hlavným "aktérom", priestorom, v ktorom sa odohrávajú životy postáv, v ktorom počuť hlasy, ktorými jednotliví členovia rodín hovoria, ale aj tie, ktoré si nechávajú pre seba. Pamuk patrí k mojím najobľúbenejším spisovateľom a táto kniha je jeho druhým románom - paradoxne vychádza zatiaľ ako posledný preklad do slovenského (ale aj anglického jazyka). O knihe by sa toho dalo napísať veľa, ale nateraz jedna krátka poznámka. Pamuk zvolil zaujímavý štýl. Každá kapitola je hlasom a pohľadom jednej z postáv. Ukazuje celkom jednoduchú až banálnu vec - ako rôzne vidia tie isté veci rôzni ľudia. Stretnú sa v jednom priestore na krátky čas, ale ten je pre každého z nich iný.
Pamuk však nie je banálny autor, v každej vete je aj kus politiky, kultúry, Turecka...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára