Čas

Ak sa dá, tak sme skoro každý deň v meste na trhoch, sledujeme detský program, chodievame si pustiť vianočné pesničky k stromu so zeleným tlačidlom a hoci je všetko už veľakrát poprezerané a poprechádzané, vždy si tam nájdeme svoje miesto, kde niečo nové objavíme. Dnes to boli liptovské syry, predtým sušené ovocie, ešte nás určite čakajú výrobky z medu, a teda aj spoločná medovina s kolegyňami zo spoločného šitia.
Čas do Vianoc sa mi záhadným spôsobom raz zrýchľuje, raz spomaľuje. Hektické dni, keď všetko preletí, vystrieda chvíľa vnímania času, ktorý má zrazu svoju hĺbku, intenzívnosť. Možno to tak je aj inokedy, ale možno sa nám celkom inak nastavujú naše hodiny práve na 24 decembrových dní.

Aspoň pár slov o šití. Keďže ma čaká ešte pracovná cesta, všetko závisí od plánovania. Deky sú pripravené na prešívanie, čoho sa obávam. Je zaujímavé, akým spôsobom sa počas šitia a kombinovania hnedej látky menil celkový vzhľad pokrývok. Všetko to bude určite inak vyzerať aj po prešívaní.

A pripravila som prestierania, podšálky a dve úchytky na servítky (ktoré sa dajú použiť aj na vrchnák fľaše - pôvodný návrh, ktorý sme si odniesli zo spoločného šitia, bol s mikulášskou tematikou, ale hodil sa mi aj do iných farieb). Vrchná aj spodná látka sú z Ikea, používala som ich už niekoľkokrát, sú veľmi pevné a farebne sýte, zároveň sa dajú rôznym spôsobom spracovať, sú jednoducho praktické. No obruba z iného druhu látky ich predsa len trochu zjemnila.

Na záver niečo, na čom som sa nijako nepodieľala. Toto je práca mojich chlapcov. Len tak ich necháme počas sobotného popoludnia samých doma a toto sa im podarí.

 Recept na cesto z predposledného časopisu .týždeň.