Od včera si už sadám k šijaciemu stroju s novým pocitom. Po absolvovaní prvého kurzu a niekoľkých samostatných lekcií rôznych patchworkových techník doplnila moju výbavu veľká taška na pravítka, podložky a rôzne väčšie pomôcky. S takouto taškou sa môžem vybrať kamkoľvek a s naučenými postupmi sa zase môžem pustiť do nových vzorov a kombinácií.
Mohla by som povedať, že som už veľká, keď mám takúto tašku, aj keď sa vlastne zdá, že taška je väčšia ako ja.
Keď tak premýšľam nad tým, čo mi šitie v poslednej dobre prinieslo, napadnú mi dve. Nejde ani tak o to, čo konkrétne som spravila, ale čím a ako som vyplnila svoj voľný čas. Nemám ho veľa, naopak, popri práci a rodine je ho ako šafranu - je naozaj ako šafran, vzácny, intenzívny, s plnou chuťou, aj málo vie spraviť veľmi veľa. Druhá vec je, že som počas spoločného šitia stretla nových ľudí, rôzneho veku, profesií, záujmov. Každý sa chcel niečo nové naučiť, skúsiť veci, ktoré predtým nerobil. Možno som bola najmladšia vekom, ale popri toľkej energii, chuti a trpezlivosti som to skôr bola ja, kto omladol.
